Tíha a beztíže folkloru – Fenomén folklórneho hnutia v novej perspektíve

Tíha a beztíže folklóru. Foto: L. Kolačkovská.

Autor Laura Kolačkovská

Za takmer 700 stránkovým dielom stojí 10-členný autorský tím antropológov, etnológov, muzikológov, choreológov, etnomuzikológov, etnochoreológov a historikov. Menovite sa na publikácii podieľali Kateřina Černíčková, Dorota Gremlicová, Matěj Kratochvíl, Martina Pavlicová, Zita Skořepová, Lucie Uhlíková, Miroslav Vaňek, Zdeněk Vejvoda, Vít Zdrálek a hlavná editorka Daniela Stavělová. Zo zloženia autorského tímu vyplýva, že k štúdiu folklórneho hnutia pristupovali interdisciplinárne, čo je veľkým prínosom novej publikácie.

Mená autorov môžu u čitateľov vyvolávať dôležitú otázku ktorou je pozícia vo výskume. Väčšia časť tímu je úzko spätá s folklórnym hnutím a vedeckou či umeleckou praxou s ním súvisiacou. Ide teda o insiderov, ktorí v rôznych obdobiach alebo funkciách prežili svoj život „vo folklóre“. Aj keď sa zdá, že môže ísť o pozíciu problematickú, autorov spája spoločný znak, ktorým je prechod od vnímania folklóru ako záujmovej činnosti ku profesionálnemu prístupu. Tento posun znamená že fenomén hnutia poznajú autori z obidvoch strán. Súčasťou autorského tímu sa však stali aj outsideri, ktorí v rozhovoroch s narátormi dopĺňajú celok z inej perspektívy. Insiderská časť tímu sa taktiež stala objektom výskumu, ktorú zhodnocuje v úvodnej kapitole knihy Vít Zdrálek.

Monografia zachytáva folklórne hnutie v druhej polovici 20. storočia v českých zemiach. Slovenskému prostrediu sa nevenuje aj napriek tomu, že išlo o obdobie, v ktorom boli obe krajiny súčasťou bývalého Československa. Pochopiteľne by si rozšírenie výskumného záujmu o slovenskú oblasť vyžadovalo oveľa väčší rozsah a rozdielny prístup. Ako v texte uvádza Daniela Stavělová, vnímanie folklóru a tendencie vývoja hnutia bolo v Čechách a na Slovensku rozdielne, preto nie je možné skúmať hnutie v Československu ako jeden celok. Publikácia by však mohla byť impulzom pre vznik podobného diela aj na Slovensku.

Zámerom autorov je sledovanie tohto fenoménu v historických súvislostiach, sociokultúrnom a hlavne politickom kontexte. Práve politická otázka sprevádza knihu od začiatku až po koniec. Autori si kladú otázku ako bol folklór selektovaný, využívaný či manipulovaný a ako sa v tvorbe odrážala ideológia. Avšak ešte zaujímavejšie je nazerania na folklórne hnutie z pohľadu aktérov samotných. Tento prístup je jedinečný a doposiaľ nebol v súvislosti s výskumom folklórneho hnutia v takejto miere využitý. Dovoľuje vnímať fenomén a ambivalencie s ním súvisiace z mikrohistorickej perspektívy. K tomu boli využité metódy orálnej histórie, teda nazeranie na skúmaný jav skrz pamäte vybraných narátorov. 230 rozhovorov bolo uskutočnených v rozmedzí rokov 2014 až 2019 so sedemdesiatimi narátormi z 25 kolektívov z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí pôsobili alebo stále pôsobia ako tanečníci, hudobníci, choreografi, umeleckí vedúci a pod. Podstatné je, že vzorka bola rovnomerne zložená čo sa týka pohlavia, veku a pôsobnosti v niektorej zo zložiek folklórneho telesa.

Za zmienku stoja aj okolnosti vzniku monografie, ktorá si musela počkať na svoj správny čas. Editorka sa myšlienkou pohrávala od 90. rokov minulého storočia, u potencionálnych narátorov však nepochodila. Dôvodom boli hlavne obavy z nepochopenia, zosmiešňovania či kritiky, ktoré sa uvoľnili až s postupujúcim vekom, túžbou vyrozprávať svoj príbeh a hlavne postupnou premenou celospoločenskej atmosféry.

Aj napriek tomu že sa na monografii podieľal pomerne veľký autorský tím, text pôsobí jednotne a plynule. Monografia nie je radená chronologicky ale podľa jednotlivých tematických okruhov. Čitateľ sa tak môže o rovnakej téme dozvedieť informácie z odlišných zdrojov, ktoré sú protichodné alebo nesú iný význam ako napr. reprezentácia súborov v zahraničí. Pre štát slúžili súbory ako nástroj zahraničnej politiky a vývozný artikel, ktorý mal v cudzine prezentovať obraz radostného života v Československu. Pre aktérov hnutia   však znamenal zahraničný zájazd jedinečnú príležitosť pozrieť sa za „železnú oponu“, získať rozhľad či možnosť nákupu tovaru nedostupného doma.

Rozsiahle dielo je delené do troch hlavných celkov ktorým predchádzajú dve špeciálne úvodné kapitoly. Prvá kapitola, Možnosti nemožné pozice: Vzpomínaní a bádaní mezi autoritativními diskurzy, sa venuje už spomínanej pozicionalite, výhodám či nevýhodám insiderstva a outsiderstva. Druhá kapitola, Ideologie, státní politika a oficiální obraz folklórního hnutí v letech 1945–1989, podáva informácie o oficiálnom obraze folklórneho hnutia z pozície historika. Kapitola je pre mňa obzvlášť zaujímavá aj keď autor dodáva, že ide iba o vstupnú sondu a hlbšie štúdium by si zaslúžilo aj trojročný grant.

Prvý oddiel Reprezentace ideologií sa venuje štúdiu dobových zdrojov. Je rozdelená do troch podkapitol. Hneď na začiatku sa čitateľ dostáva na exkurziu do 19. storočia, v ktorom sa hudobno-tanečný prejav stáva národným symbolom. Ďalej sa dozvedáme napr. o prepojení ľudového tanca a divadelného prostredia či o väzbách medzi ľudovým a modernistickým tanečným umením. Nechýba zhodnotenie využívania prvkov tradičnej ľudovej kultúry v oblasti telovýchovy a s ňou spojené sokolské a orolské zlety či neskôr spartakiády. Plynule prechádza na objasnenie princípov socialistického realizmu a jeho odrazu vo folklórnom hnutí, „novej tvorby“ či otázkam autenticity a štylizácie. Osobitne sa autori venujú aj hudobnej tvorbe v súboroch, spôsobom štylizácie hudby, ale aj vplyvu rozhlasu. Druhá podkapitola je venovaná inštitucionalizácii, záujmovej umeleckej činnosti, vzniku súborov a s nimi súvisiace súťaže a prehliadky. Reflektuje pozíciu vedy a terénneho výskumu, z ktorých následne vychádzali návody a príručky pre folklórne súbory. Tretia podkapitola prvého oddielu odkazuje na obraz folklórneho hnutia v masových médiách, rozhlase či filmovej tvorbe.

Druhý oddiel knihy s názvom Tíha a beztíže folklóru vychádza z pamätí narátorov, ktorí vidia hnutie z druhej strany. Dôležitým sa stáva skúsenosť zažitá vlastným telom. V kapitole nájdeme spracované témy ako proces tvorby, repertoár súborov a vplyv významných osobností. Ďalej sa venujú otázkam prezentácie, súťažiam, prehliadkam či zahraničným výjazdom. Za jednu z najzaujímavejších častí knihy pokladám práve vyjadrenie sa aktérov ku vzťahu k tradičnej kultúre, ich motivácie členstva v súboroch či vnímanie osobnej a kolektívnej identity. Kapitola preniká aj do života súborov mimo javiska, odkrýva vnímanie kolektívu ako komunity, pevné medziľudské vzťahy či zladenie folklórneho života s rodinným životom. Kapitoly sú naozaj obsiahle a autori sa v nich venujú mnohých ďalším zaujímavým témam.

Posledný tretí oddiel monografie nesie názov Bezpečné místo v nejistém světě. Ide o interpretujúcu kapitolu a kritickú analýzu získaných dát. Autori v nej zasadzujú folklórne hnutie do teoretických rámcov.

Autorský tím mal pred sebou neľahkú úlohu. Cieľom bolo sledovať fenomén folklórneho hnutia v procese jeho premien a porozumieť súvislostiam diania skúmaného obdobia a to hneď z viacerých uhlov pohľadu. Okrem pohľadu vedeckého zohľadňuje monografia (kriticky) pozíciu inside a outside, čo výrazne rozširuje vnímanie tohto sociálneho a kultúrneho javu.

Za najväčší prínos monografie pokladám súhrnné pojednanie o folklórnom hnutí v 2. polovici 20. storočia s prihliadaním na jeho ambivalentný charakter. Takto komplexne spracovaná práca v našom prostredí doteraz absentovala. Monografia sa môže pochváliť naozaj obsiahlym poznámkovým aparátom. Odkazuje na množstvo odbornej literatúry a pramenných materiálov k prípadnému záujmu o hlbšie štúdium. Obzvlášť zaujímavá je obrazová príloha. Až 210 vyobrazení vystúpení, sprievodov, terénnych výskumov, nahrávaní, ale aj neformálnych zábav a stretnutí či dobových plagátov a dokumentov perfektne dotvára celkový obraz folklórneho hnutia.

Text môže byť zaujímavý nie len pre odbornú, ale verím že aj pre širokú verejnosť. Pre čitateľov môže byť atraktívne odkrývať rôzne vrstvy „folklóru“ ktoré síce vnímali ako súčasť verejného života, no často mu neprisudzovali žiadny význam. Obzvlášť príťažlivá by však mohla byť pre samotných aktérov folklórneho hnutia či už aktívnych, ale aj neaktívnych. Každý, koho život sa čo i len na krátky čas prelínal s týmto fenoménom, sa v knihe určite nájde. Verím že publikácia pomôže nabúrať stereotypné predstavy o folklórnom hnutí a odhodí negatívny nános politiky utvorený predovšetkým v 50. a 60. rokoch minulého storočia, pretože svet nie je iba čierno-biely.

Stavělová, Daniela a kol.: Tíha a beztíže folkloru. Folklorní hnutí druhé poloviny 20. století v českých zemích. Praha: Academia, 2021.