Festival Cirkopolis 2019 – Nový cirkus vo svojej rozmanitosti (No. 2)

Lonely Cirkus. Foto: David Konečný.

Autor Barbora Forkovičová

Aj v druhej polovici festivalu mohli diváci vidieť rôzne podoby žánru nového cirkusu, v ktorých tvorcovia kreatívne využili napríklad disciplíny párovej akrobacie či povrazochodectva. Špeciálne miesto v programe malo jedinečné predstavenie berlínskych umelcov vytvorené priamo pre tento ročník Cirkopolisu a priestor dostala aj domáca tvorba v zastúpení inscenácie DÓ Lukasa Blahu a Evy Starej (recenze zde) a najnovšej performancie Elišky Brtnickej Opticon (recenze zde).

Vzťahová akrobacia

Francúzske duo Zinzi & Evertjan sa v inscenácii MEMO sústredili na tému vlastného vzťahu. Občasné napätie a premieňajúce sa nálady medzi dvoma ľuďmi na scéne vyjadrovali najmä prostredníctvom párovej akrobacie. V úvode predstavenia sa Evertjan pýta divákov, či existuje niečo, čo im nedá v noci spať a spôsobuje im nepríjemný pocit v žalúdku. On sám totiž neustále premýšľa, či sa má stať otcom. Jeho veľké pochybnosti samozrejme súvisia aj so vzťahom k jeho partnerke a vyvolávajú mnoho ďalších otázok. 

Práve túto neistotu, pochybnosti a pocity bezradnosti pár prenáša aj do inscenácie. Rýchlejšie pasáže plné stretov a podráždenosti striedajú momenty uvoľnenia a nachádzania vzájomného porozumenia. V jednej zo scén vychádza Zinzi z pološera a v tichu spieva emotívnu pieseň, zatiaľ čo sa približuje (k) Evertjanovi. Keď mu neskôr stojí na pleciach a spoločne prechádzajú javiskom, ich do výšky siahajúca figúra symbolizuje odhodlanie a vzájomný súlad. 

Dvojica v inscenácii dôsledne pracuje so svetelným designom. Okrem reflektorov ho dotvárajú aj na scéne umiestnené veľké sklenené fľaše, ktoré slúžia ako lampáše. Performeri nimi manipulujú a využívajú ich aj ako rekvizity. V jednej z nich sa nachádza sviečka, ktorú Evertjan zapáli. Zinzi následne fľašu zatvára, čím oheň udusí a zmenšujúci sa plameň zdvojuje pomaly padajúcou stojkou. Obraz sa ponára do tmy ako metafora ich vzťahu. Rozpory a uzmierenia na konci ustanú práve vtedy, keď sa v jednej z fliaš objavuje bábika dieťaťa a možno až zbytočne doslovne predznamenáva riešenie Evertjanovej dilemy, s ktorou sa nám zveril v úvode. 

MEMO.Foto: David Konečný.

Od komickej hry k antickej veľkoleposti

Štyria muži a kameň – to je zjednodušený opis inscenácie Masse Critique francúzskeho zoskupenia Lonely Circus. Ani nie hodinová performancia však ukáže, že muži pri svojej tvorbe nepripúšťajú žiadne skratky, práve naopak, pomocou obyčajného kameňa dokážu tvoriť pôsobivé viacvýznamové scény gradujúce až k antickej veľkoleposti. 

Masse Critiquezaujme diváka už od prvej chvíle. Štvorica pánov v oblekoch stojí na asi metrovom múriku vyskladanom z nepravidelných, plochých kusov kamenia. Každý z nich pomaly chytá do rúk jednu „tehličku“ a minimálnymi pohybmi si ich zladene vyhadzujú do vzduchu. Už len táto jednoduchá a komická akcia však vytvára vizuálne silný obraz, ktorý sa stupňuje, keď sa múrik rozpadá. Kamene padajú, práši za z nich a muži sa zosúvajú k zemi. Postupne začínajú stavať miniatúrne vežičky, na ktorých balansujú a snažia sa pritom nespadnúť. Tu Sébastien Le Guen, hlavný performer a zakladateľ Lonely Circusu, preukazuje schopnosti vo svojej „domovskej“ disciplíne, ktorou je povrazochodectvo – iba lano tu nahradila miniatúrna labilná stavba. 

Zábavná hra sa tak postupne mení na snahu o koncentráciu a vytrvalosť. Úporná sila vynaložená na udržanie rovnováhy sa na scéne zrkadlí v práci s kameňmi, ktoré ostatní performeri hádžu a rozbíjajú. Le Guen kráča po kývajúcich sa vežičkách akoby zažíval veľké strasti, no predsa sa mu darí ich prekonať a ísť ďalej. Záverečná scéna je tak fyzicky vypätá (vďaka balansujúcemu Le Guenovi aj mužom manuálne rozbíjajúcim kamene v pozadí), že naozaj vyvoláva pocit hĺbky emócií antickej tragédie, v ktorej je človek tvorom podliehajúcim vôli vyšších bohov. Masse Critique okrem sugestívnych obrazov ponúka aj možnosť ich voľnejšej interpretácie, divákom však poskytuje aj množstvo podnetných asociácií, ktorými sa pri tom môže nechať viesť. 

Berlínske defilé

Posledné predstavenie festivalového programu sa nieslo v atmosfére voľnosti a radosti. Štyria novocirkusoví performeri pôsobiaci v Berlíne sa stretli v Prahe, aby mohli počas niekoľkých festivalových dní pracovať na spoločnej inscenácií. Príznačný názov Berlin Spirit! predznamenal, že pôjde o snahu koncentrovať kúsok berlínskej cirkusovej energie, preniesť ju za hranice a predstaviť pražským divákom. Žongléri a kontorzionistka na scéne vytvárali defilé výstupov, ktoré neskôr prepojil text postupne rozprávaný na javisku. Jeho pointa smerovala k tomu, aby si človek neustále uvedomoval prostredie, v ktorom sa bežne pohybuje, rovnako ako svoje zvyky a nebál sa ich meniť či spochybňovať. A práve tým sa riadili aj performeri. Scény, ktoré vytvárali, často mierili len k jednému cieľu – a to pobaviť a nebáť sa robiť veci len pre radosť. 

Vtipne pôsobila scéna, kde na performerku jej kolegovia pomocou statickej elektriny upevnili plné balóny a následne ich nechali vyfučať. Balóny ostali na svojom mieste, až kým prázdne nepopadali na zem. Z výstupu hadej ženy bolo takisto cítiť čisté potešenie z roztopaše: na javisku sa zvíjala v roláku a keď si ho stiahla z hlavy, opakovane z úst vystrčila pingpongovú loptičku. V závere k sebe účinkujúci prizvali aj spriatelených umelcov, aby spolu oslávili ďalší úspešne ukončený ročník festivalu, ktorý je sám o sebe malou oslavou nového cirkusu.  

Psáno z představení 15. února 2019 (MEMO, Masse Critique) a 16. února 2019 (Cirkopolis Vol. 6: Berlin Spirit!) v Paláci Akropolis a divadle Ponec, v rámci festivalu Cirkopolis.

Berlínské defilé. Foto: David Konečný.

Zinzi & Evertjan – MEMO 
Režie: Zinzi Oegema
Účinkující: Zinzi Oegema, Evertjan Mercier
Hudba: Janos Koolen
Kostýmy: Lisa Jonkers
Light design: Vincent Millet
Scéna: Evertjan Mercier
Koučování: Lucas de Man, Andrew Greenwood, Denis Dulon
Produkce: TENT circustheater productions
Koprodukce: PerplX Kortijk

Lonely Circus – Masse Critique
Koncept: Sébastien Le Guen
Umělecká spolupráce:Anthony Moreau
Účinkují: Jonathan Fenez, Stéphane Guillemin, Jérôme Hoffmann, Sébastien Le Guen
Konzultanti: Guillaume Camus a Michaël Brun
Design/Konstrukce:Emmanuelle Debeusscher
Světla: Marie Robert