Väätäinen je na javisku prítomná vo svojej klaunskej postave: má nabielenú tvár s čiernou špičkou nosa, výrazné oči a stred pier vymaľovaný do tvaru srdca. Klaunské výstupy vrátane priameho kontaktu s publikom zvláda skvele. Teší sa z diváckej prítomnosti, no zároveň je z nej trochu nervózna a snaží sa nájsť niečo, čím by nás zabavila. V rámci toho veľmi dobre fungujú aj krátke pohybové medziscény, prostredníctvom ktorých sledujeme vývoj choroby. Herečka v nich zväčša v rôznych variáciách vyjadruje fyzickú bolesť a nemožnosť pohybu.
Problém nastáva až v druhej polovici inscenácie. Väätäinen si obúva topánky na opätku, ktoré so sebou prinášajú ďalšiu príbehovú líniu – známu rozprávku o princeznej na hrášku. Od tohto bodu inscenácia začína byť akosi dramaturgicky nejasná a presýtená nie veľmi súvisiacimi témami. Klaunský výstup, v ktorom herečku nadobro premôže choroba, je pomysleným vrcholom inscenácie. Väätäinen bolesť príznačne zakomponovala do speváckeho čísla s pesničkou Twist and Shout (teda Vykrúcaj a krič), pričom záverečný výkrik v piesni je výkrikom utrpenia. Ďalej nasleduje niekoľko scén, ktoré môžu súvisieť s operáciou, teda posledným riešením pri liečení skoliózy. V tomto prípade ide však o sériu sexuálne podfarbených výstupov na hranici travestie zahrnujúcich „zvracanie“ šľahačky popri vyzývavom tanci, performerkino odhaľovanie sa a nevkusné pohyby, alebo scénu, kde herečka predstiera, že jej pupok sú ústa a jej bradavky zasa oči veselého „tvora“. Príbeh princeznej na hrášku, ktorý opakovane počujeme z reproduktorov, sa zasekáva na vete „But God, what a state she was in!“ („Ale pre boha, ako len vyzerala!“), čo zodpovedá momentálnemu stavu herečky na scéne, no inak sa s ním už nepracuje a spolu so spomínanými nepríjemnými a hlbšie v inscenácii neukotvenými scénami sa nabaľuje do zmätočného sledu výstupov, ktoré znižujú úroveň diela a dodávajú mu trpký ráz.
Po sľubnom a vtipnom začiatku sa inscenácia žiaľ prehupla do zbytočne silenej druhej polovice a nepodarilo sa jej naplno využiť potenciál netradične a zaujímavo volenej kombinácie klauniády, výsostne komického žánru s témou vážnej choroby, ktorá sa herečky osobne dotýka.
Psáno z představení 29. února 2016, Palác Akropolis.
Twist & Shout
Autorka, režisérka, dramaturgyně a interpretka: Heli Väätäinen
Light design: Sami Roikola
Kostýmy: Eini Immonen
Premiéra: 29. srpna 2015 v Helsinkách
VAŠE HODNOCENÍ
Hodnoceno 0x
Petr K.
> Jenomže je tady druhá strana mince a tou jsou diváci, již, mohu-li se dopustit generalizace, bývají na oblastech spíše…Labutí jezero bez kontroverzí, otázek i inspirace