Roses – Angažovaný kabaret

Roses (Dakh Daughter Band). Foto: Maxim Dondyuk

Autor Barbora Forkovičová

Hoci projekt má bližšie skôr ku koncertu, divadelný pôvod jeho autoriek je nepopierateľný a premieta sa do celého vystúpenia. Pätica žien, ktoré pôsobili pôvodne ako herečky v Kyjevskom divadle Dach (od ktorého odvodili aj názov kapely), na javisku predvádza širokú škálu schopností – od hry na rôzne nástroje, cez rapovanie až po zhudobnený storytelling. Spojením rozmanitých performatívnych prvkov tak vytvárajú tvar, ktorému zodpovedá pojem frík kabare (фрик-кабаре), ktorý figuruje v podnadpise na projekcii pred začatím predstavenia. Freak ako niečo hybridné, ale vo význame slova rovnako aj nečakané či nezvyčajné.

Performerky majú na tvárach biely make-up so zvýraznenými očami a ústami a celkovým vzhľadom tak odkazujú na avantgardnú estetiku 20. storočia. Zároveň tým zvýrazňujú svoju ženskosť a vďaka štylizácii pohybu a výrazu niekedy pripomínajú krásne krehké bábiky (alebo bábky?). V kontraste tohto obrazu s ich virtuozitou a výpoveďami čítame ironickú poznámku k zaužívanému (a zastaranému) ženskému modelu, s čím sa skupina pohráva počas celého predstavenia.

Jadro celého diela však tvoria samotné piesne, ktoré sú hudobne inšpirované mnohými štýlmi, od folklóru až po rock či hip hop. Zdá sa, že Dakh Daughters zahrajú a zaspievajú všetko. Okrem podmanivej hudby sú rovnocennou súčasťou ukrajinského kabaretu aj texty piesní. Ich obsah sa mení, všeobecne však smeruje od ľahkovážnejších a ironických veršov (napríklad o zábave na pláži) k hĺbavejším, až po texty reflektujúce život v krajine postihnutej vojnovým nešťastím. Ani tam však „dcéry Dachu“ neopúšťajú štylizáciu, čím si udržiavajú od výpovedí odstup a nechávajú tak naplno vyznieť významu svojich slov. Svoju show dopĺňajú aj projekciami, ktoré niekedy slúžia ako akýsi komentár k piesňam (napríklad keď pri piesni s textom „človek má aj hlavu!“ projekcia ukazuje úplne iný orgán ľudského tela...), inokedy však majú len ilustratívny charakter.

Projekt Roses si diváka podmaní nielen šarmom a inteligenciou jeho autoriek, no najmä svojou obrovskou energiou. Stavím sa, že ak by české publikum bolo len o čosi náchylnejšie k tancu, počas prídavku s názvom Moje more (opäť odkazujúce k súčasným udalostiam na Ukrajine) by sa priestor premenil na ozajstnú koncertnú halu so všetkým čo k tomu patrí.

Písané z predstavenia 9. októbra 2017, Divadlo Archa.  

Roses

Režie, scéna, kostýmy: Vlad Troitsky
Hudební kompozice: Dakh Daughters Band
Zvukový design: Roman Falkov
Světelný design: Switlana Smijewa, Maria Wolkowa
Video: Maria Wolkowa
Produkce: Production Dakh – Centre of Contemporary Art, Kiev