V predošlej glose som už písala, aké sú vychodiská novej ministerky kultúry Šimkovičovej. No tak odvtedy to išlo pekne zhurta a najnovším prínosom rezortu je pozmeňujúci návrh k FPU od poslanca Michelka, tiež zo Slovenskej národnej strany. V nedávnej minulosti sa objavili nejaké pokusy zlepšiť fungovanie FPU, od ktorého závisí väčšina našich nezriaďovaných subjektov v celej sfére umenia, pretože to tam nebolo úplne s kostolným poriadkom. Nikomu sa do toho ale veľmi nechcelo, aby nám ho nakoniec nezrušili úplne. Tak už je to tu. S ôsmimi nominantmi ministerstva kultúry bez potreby kompetencie v jeho trinásťčlennej rade by napríklad jednotlivé odborné komisie úplne stratili význam, podľa slov pozmeňovacieho návrhu budú mať len “odporúčací charakter”. Čiže tí ôsmi vo väčšine si s viac ako 5000 žiadosťami o podporu, ktoré FPU každoročne dostáva, budú mocť robiť, čo chcú. Ako také množstvo táto statočná rada spracuje, keď v komisiach to robí okolo tristo ľudí, sa nevie. Členovia odborných komisií teraz pripravujú demisie a apelujú na poslancov parlamentu, aby ten obdivuhodný dokument v schvaľovacom procese nepodporili a ušetrili FPU od totálnej paralýzy alebo úplnej deštrukcie.
Prečo by to malo Česko zaujímať?
FPU je verejnoprávny fond, ale zriadený zákonom a o tých rozhodujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. K možnostiam podpory nezriaďovaných kultúrnych a iných subjektov a neziskoviek má ešte Slovensko na rozdiel od Česka zavedené aj 2 percentá z dane, ktorými môže občan svojich obľúbených aktérov podporiť, táto možnosť však už tiež visí na vlásku.
Očakávali sme skôr konečne nejaký typ sponzorského zákona pre kultúru, ktorý by lepšie umožnil vstúpiť do hry veľkým hráčom, ale naše ministerstvo namiesto pomoci kultúre robí všetko proti nej, v súlade s celkovým nastavením terajšej vlády. Odvolávanie vedúcich z ním zriaďovaných inštitúcií (Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana) alebo ich rušenie (Kunsthalle Bratislava), snaha o ovládnutie nielen najväčšej podpornej inštitúcie pre umenie a kultúru (FPU) ale aj našej verejnoprávnej televízie (RTVS). Tanec? Pamätám sa, ako som pred niekoľkými rokmi triumfálne písala, že tanec konečne dostal v novozriadenom FPU samostatnú komisiu. Good bye, sweet love, ako sa hovorí.
Po podpísaní neviemkoľkej petície a po neviemkoľkej demonštrácii na námestí sa jeden umelec musí zamyslieť. Napríklad koľko divákov by muselo prísť na každé predstavenie, aby sa z tržby zaplatili všetky náklady a honoráre (haha). Naše politické vedenie kultúry z nás možno len chce spraviť samostatné, ekonomické, na granty sa nespoliehajúce jednotky. Ak by sa to náhodou nepodarilo, budeme vedieť kam ísť. Do Prahy! Tam sa zapojíme do systému a budeme si opäť užívať výhody slobodného umeleckého života, ako napríklad vyjadrovať sa k personálnym zmenám v Tanci Praha, alebo ako sa ovplyvňuje Star Dance s nezávislými umeleckými projektami. Nakoniec z toho možno bude win-win situation. Tešte sa!
Baletoman
Tak jestli jste viděl Louskáčka jako krasobruslařskou show, tak jste hlavně vůbec neviděl balet, takže to moc nevypovídá…Louskáček – Kouzelný příběh – Půvabný, hravý, ale i strašidelný spektákl v Olomouci