Nabitý apríl se slovenským Divadlem Štúdio tanca

Nabitý apríl se slovenským Divadlem Štúdio tanca

Více informací a prodej vstupenek naleznete zde.

9. 4., 20:00 – Čin

Čin je jedna časť triptychu 3×20 ŽENY (oceneného cenou Divadelné Dosky 2019 za mimoriadny počin v oblasti tanenčého divadla). Na ploche dvadsiatich minút formou intenzívneho tanečného zážitku dielo otvára témy manipulácie mocou, vymedzujúcej agresivity a chladnokrvného elitárstva. Dnes, keď sa síce zatýkajú tí, čo mali strážiť spravodlivosť, ale jednanie najvyšších predstaviteľov štátu zároveň často pripomína klauniádu, je Čin až podozrivo relevantným a aktuálnym umeleckým dielom…
Podujatie sa uskutoční s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

14. 4., 20:00 – Besi

Inšpiračným zdrojom k inscenácii Besi sa pre tvorcov stala téma krásy. V procese tvorby sa autori zamerali na historický vývin vnímania krásy a neskôr z toho vyplý­vajúce otázky: Ako chápeme krásu v sú­časnosti? Čo je dnes vskutku krásne? Akú hodnotu nadobúda krása v čase zrelativi­zovaných hodnôt? Ovplyvňuje zmysel pre krásu fungovanie spoločnosti či medziľud­ské vzťahy? Z ďalších a ďalších podobných otázok a najmä z hľadania ich odpovedí vytvárajú autori tematickú mozaiku, ktorá je jadrom predstavenia. Inscenácie o krá­se no tak isto o ošklivosti, o besoch v nás, ktoré sú schopné krásu deštruovať. Jednou z inšpirácií sa pre tvorcov stala aj francúz­ska stredoveká básnická zbierka Román o ruži bohatá na metafory a alegorické obrazy, ktoré sa stali podnetnými pri vytvá­raní choregrafie a vizuálneho stvárnenia inscenácie.

16.4. 10:00 a 17:00 – Číra radosť

Hravé tanečné dielo spájajúce profesionalitu medzinárodného umeleckého súboru a spontánnosť najmenších tanečníkov z pohybových kurzov Divadla Štúdio tanca. Medzigeneračná tanečná oslava založená na radosti z prítomného okamihu a tanca, ktorý svojou nevinnosťou zaručene odháňa chmáry „dospeláckeho“ sveta.
Od detí – pre deti, ich rodiny a pre každého, s vnútorným dieťaťom v sebe.

21. 4., 20:00 – Jumble

Dialóg živelného súčasného tanca so strojovosťou moderných technológií. Divák sa môže tešiť na multimediálne predstavenie prinášajúce spoluprácu energií tiel, scény, video artu a interaktívnej hudby. Tanečník sa stáva zároveň súčasťou výpravy, reproduktorom i projekčnou plochou.

Predstav si čas ako špagát. Na jednu stranu priviaž základné princípy komunizmu, na druhú stranu princípy demokracie. Špagát zauzli, obráť a znovu natiahni. Čo bolo na jednej strane je na druhej a v strede vzniká chaos.
Teraz zabudni na všetko čo o demokracii a komunizme vieš. Predstavenie nie je o tom. Pridaj hudbu, ktorá tiež prechádza z jednej strany na druhú, taktiež kostým a scénografiu, ktoré postupne prechádzajú z extrému do extrému. Nerieš že to, čo uvidíš, ti po prečítaní tejto state zarezonuje v hlave ako nejaká politická propaganda alebo ako sloboda prejavu a ty sa snažíš len a len to pochopiť. Toto predstavenie je na 100% ne-politické (ak je to vôbec možné). Zabudni na to, čo je sloboda, beztriedna spoločnosť, individualizmus, ekonomický rast alebo modernizmus… Takto sa na náš svet nepozeraj.
No ale keď ti to takto poviem, ako sa budeš pozerať? Logiku nahradí zážitok a nakoniec sám a sama zistíš, že ani o tom nepotrebuješ čítať a je to len na tebe, čo si z tohto zážitku zoberieš domov. Ja ti ponúkam iba priestor a čas a všetko čo sa v ňom udeje je priestor pre teba… Ale ty ma budeš aj tak filtrovať podľa svojich preferencii… Po hodine vyhráme ja alebo ty? Asi medzi nami vzniká JUMBLE = zmiešanina.

28. 4., 20:00 – Muž bez vlastností

Inscenácia je inšpirovaná rovnomenným románom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, ktorý je považovaný za jedno z najkľúčovejších literárnych diel minulého storočia. Pre román je charakteristic­ká irónia a sarkazmus, mieša sa v ňom pohŕdanie s obdivom a nostalgiou po niečom, čo sa končí, keď nové začína. Napriek tomu, že Robert Musil ten­to román nedokončil, panoptikum myšlienkových pochodov charakterov v tomto predstavení a ich vzájomné vzťahy sú predobrazom odchádzajúceho starého a prichádzajúceho nového – pre tvorcov je to výzvou k aktualizovanému spracovaniu.

Svet, v ktorom sa v inscenácii jednotlivé postavy pohybujú, je pestrým kaleidoskopom, ktorý v nie­čom pripomína žraločí žalúdok, v ktorom sa odo­hráva trávenie postáv najrôznejšieho typu. Postavy nevedia udržať svoju identitu a nedokončujú svoje akcie – fragment prevláda nad celkom. Literárny dej v podstate absentuje, protagonisti viac jednajú než myslia (v románe to je naopak, ale znamená to to isté). Protagonisti majú akúsi fiktívnu podobu, pohybujú sa akoby za nejakou temnou doskou, vy­nárajú sa skôr než začnú jednať, a miznú v okamži­ku, keď na nich zabudneme.