V tejto sezóne prebiehal už 20. ročník festivalu PAN, celoslovenskej prehliadky pantomímy a pohybových divadiel, aj s medzinárodnou účasťou. Ako vyzeral ten úplne prvý? Bol plný zázrakov. Napríklad príjemná spomienka je na okamih, keď sme pašovali koberec z osvetového strediska do vestibulu odborného učilišťa, kvôli tomu, že mal iba mramorovú podlahu. Kamarát DJ nám požičal zvukovú techniku. Natiahli sme čiernu plachtu a položili jednu svetelnú vaňu. Bol to jednodňový festival. Zahrali sme si iba krátke etudy. Bolo to skôr kamarátske a rodinné stretnutie, ktoré sa o rok posunulo do priestorov katolickeho domu v Liptovskom Mikuláši, a neskôr do kultúrneho domu, v ktorom sme dodnes.
Tento rok vystúpil na festivale Milan Sládek a Bolek Polívka. Máš pocit, že sa vďaka týmto menám zvýšil záujem o festival? Milan Sládek a Bolek Polívka sú legendy slovenskej a českej pantomímy. Dvadsiaty ročník festivalu PAN si zaslúži mať legendy, decká si zaslúžia ich vidieť. Pocit, že stoja na rovnakom javisku, kde pred chvíľou stál Sládek alebo Polívka a mnoho ďalších vynikajúcich mímov zo Slovenska alebo zo zahraničia, môže byť pre nich motiváciou a zážitkom. To, aby tieto mená prilákali väčší počet divákov, nebol môj cieľ. Ak budú mať ľudia záujem, prídu.
PAN (na základe počtu účastníkov) pôsobí skôr ako detský festival. Od začiatku si smeroval PAN pre deti? Mladým? Budem oponovať. Nemyslím si, že je to detský festival. Je tu síce väčší počet účastníkov zo základných umeleckých škôl, ale festival je otvorený aj pre vyššie vekové kategórie. Vždy to závisí od toho, kto sa prihlási. Prihlásiť sa môže hocikto. Cieľom PAN je ponúknuť priestor na precítenie momentu, keď herec stojí na javisku a dostáva reakcie divákov. Zámer je úplne jednoduchý, choď na javisko! Vyskúšaj si!
Aký je to pocit organizovať už dvadsať rokov festival na Slovensku s ojedinelým charakterom? Je to radosť zo života. Napríklad včerajší deň bol super. Dielne, predstavenia, o ktorých sme sa potom mohli rozprávať a ešte nás čakajú ďalšie super dni. Je to jednoducho radosť.
29. novembra 2013 Liptovský Mikuláš
„Je to jednoducho radosť“ 
Kata Zagorski
No jo, niekedy sa nepodarí. Ale zase niekedy je to komunikačne konzistentné, aj celkom adresné aj javisková istota tam…Nadčasově neuchopitelná excelence, anebo přehlédnutí diváka?