Esmeralda s prenajatým pátosom

Je chvályhodné, že riaditeľ baletu SND Bratislava Jozef Dolinský ml. zorganizoval k 200. výročiu úmrtia Maria Petipu veľkolepú inscenáciu v duchu cárskeho baletu s putovnou výstavou  jeho javiskových podôb na Slovensku. Diela baletného génia uviedli bratislavský i košický baletný súbor vo svojej viac ako sedemdesiatročnej inscenačnej praxi už vo viacerých choreografických redakciách. Zásadnou choreografickou úpravou prešla aj bratislavská (slovenská) premiéra baletného eposu Esmeralda v troch dejstvách a piatich obrazoch autorov Pugniho, Petipu, Medvedeva a Feča.

Umelecké smerovanie riaditeľa baletu SND Jozefa Dolinského ml. sa orientuje na overenú divadelno-choreografickú výrazovosť. Obdiv k ruskej klasickej tanečnej technike a najmä k choreografovi Borisovi Eifmanovi sa stal pre dramaturgiu baletného súboru posledného obdobia hlavným inšpiračným zdrojom. Divadelno-estetický pohľad inscenačnej re-interpretácie klasického tanca súčasnosti zasadil Dolinský ml. do ruského ťažkotonážneho dramaturgicko-výtvarného pátosu druhej polovice 19. storočia. Inak to nebolo ani pri Korzárovi (ch. Vasilij Medvedev, Stanislav Fečo, 2015, balet SND Bratislava).

Dolinský ml. inklinuje k baletným výrazovým plochám (rekonštrukciám) cárskeho typu a režisér Vasilij Medvedev je oddaný pantomimicko-hereckej opisnosti 19. storočia. Dramatické situácie sa ťažko identifikovali. Esmeraldina „zabíjajúca“ dýka, inscenačne neviditeľná, sa objavovala a mizla medzi milujúcimi sa postavami bez jasnej režijnej artikulácie tak k smerom k divákovi, ako i k jednotlivým tanečníkom. Prvoplánovým zborovým mizanscénam rytierov, zástavníkov, trubačov..., chýbali už iba živé zvieratá. Inscenačná dekoratívnosť romantizujúceho typu pôsobila skôr úsmevne než zábavne.

Aj napriek tomu, že po otvorení opony v treťom obraze zožali divácky aplauz monumentálne (kašírované) výtvarné riešenie scénografky Alyony Pikalovej aj kostýmy Jeleny Zajcevy, neubránili sme sa dojmu, že tanečníci sa stali iba akýmisi farebne sa pohybujúcimi figúrkami v marionetovom divadle minulosti. K tomu im, za vyváženého hudobného naštudovania (nielen v zmysle dohovorených tanečníckych temp) ostrieľaného Alexandra Anissimova, hral nenaladený orchester, v mnohých lyrických miestach (hudobne kryštalických inštrumentáciách pre jednotlivé sólové nástroje) znejúci falošne.

Netreba pripomínať, že diela cárskej klasiky, ako ich poznáme dnes, v mnohých prípadoch prešli (za dlhé časové obdobia) rozličnými  libretistickými, hudobnými, choreografickými a inými redakciami umelcov v rôznych európskych divadlách. Inscenačné baletné klenoty vznikali pre tanečne nezabudnuteľných interpretov a interpretky, ktorí svojou originalitou inšpirovali celé generácie sólistov naprieč  Európou.

Bratislavskí sólisti a sólistky sa predviedli v maximálnom interpretačnom nasadení v duchu klasickej retro-choreografie. Olga Chelpanova ako Esmeralda, na rozdiel od alternujúcej Eriny Akatsukovej, tancovala dramatické situácie s veľkou dávkou maniery primabaleríny. Ich cigánsky tanečný temperament sa strácal najmä pri vypätých sólových variáciách.

S elementárnou tanečnou textúrou primabalerín zápasili aj Maria Rudenko a Luana Brunetti (alternantky Fleur de Lys). Efektný duet Diany a Acteona zaujal najmä v podaní herecky živej Tatum Shoptaughovej a excelentne skákajúceho Yukiho Kaminakiho. Kaminaki sa stal zapamätateľnou interpretačnou lahôdkou premiéry. Jeho nasadenie, partnerská ľahkosť a skutočná brilantnosť pohybu aj tanca naplnili veľkobaletné maniere, pózy, o ktorých sa choreografi Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo usilovali presvedčiť nielen bratislavské publikum.

Phoebus Konstantina Korotkova pôsobil na javisku elegantne. Jeho plastické ruky s vnímajúcimi dlaňami, mäkké a vysoké skoky kreslili štýl francúzskeho klasického tanca. Alternujúci Igor Leushin tancoval chlapčensky a bezprostredne bez väčších technických odchýlení.

Interpretačne zrelí Artemyj Pyzhov/Viacheslav Kruť (Pierre Gringoire) sa herecky pohrali s postavami milujúcich infantilných naivných mladíkov. Pyzhov akcentoval humor, Kruť mužský šarm. Ich mužná tanečnosť je dynamická, zalievajúca javisko radostnou prirodzenosťou pohybu.

Dynamicky komponovali choreografi aj zborové obrazy. Niekoľkoúrovňové tanečné plochy rezonovali tak, aby každá inscenovaná pohybovo-múzická plocha mala svoj jasný choreografický charakter. Dôkazom bol spokojný, nadšene tlieskajúci divák. Odchádzal  naplnený spomienkovým optimizmom aj omámený cárskym baletným umením druhej polovice 19. storočia.  Škoda len, že sa nedozvieme reakcie divadelných priaznivcov, ktorí si ctia živý odkaz klasického európskeho tanca súčasnosti...

Písané z premiéry 11. 3 2018 a reprízy 14. 3. 2018, Slovenské národné divadlo Bratislava

Esmeralda

Choreografia: Vasilij Medvedev, Stanislav Fečo podľa Maria Petipu
Réžia: Vasilij Medvedev
Hudba: Cesare Pugni
Libreto: Jules Perrot, Victor Hugo
Hudobné naštudovanie, dirigent: Alexander Anissimov
Scénografia: Alyona Pikalova
Kostýmová výprava: Jelena Zajceva
Slovenská premiéra: 11. marca 2018