Tancom k sebe – Oslava symbiózy tanečného umenia

Tancom k sebe – Oslava symbiózy tanečného umenia

Balet SND vstúpil do svojej aktuálnej 102. divadelnej sezóny premiérou projektu Tancom k sebe. Sme svedkami vzájomnej spolupráce dvoch popredných slovenských tanečných telies v rámci spoločného celovečerného predstavenia. Invenčnú dramaturgickú myšlienku projektu podčiarkuje veľmi zriedkavá fúzia v oblasti profesionálneho tanečného umenia na Slovensku. ,,Spojenie Baletu a SĽUK-u na jednej scéne v spoločnom programe je ojedinelé, ale nie prvé, a chcem veriť že ani posledné. V roku 2018 sa SĽUK predstavil spoločne s Baletom SND a s poľským štátnym folklórnym súborom ŚLĄSK v galavečere Na krídlach slobody, ktorý Slovenské národné divadlo uviedlo pri príležitosti 100. výročia znovuzískania nezávislosti Poľska,“ píše v programovom bulletine generálny riaditeľ SĽUK-u, Juraj Hamar. Ide o dva špecifické a rozličné tanečné žánre (klasický a ľudový tanec), ktoré majú k sebe bližšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V dejinách tanečného umenia nachádzame viacero priamych vplyvov ľudového tanca na balet a to hneď v troch rovinách. Prvá predstavuje tanečné motívy (napr. pas de basque, pas de bourrée – krok Baskov, krok Búrov), ktoré majú pôvod v tanečnej kultúre vidieka u spoločensky nižších skupín, ale postupom času sa etablovali v tanečnom umení šľachty, ktorá si ich osvojila. Druhá rovina ilustruje konkrétne ľudové tance rôznych etník, ktoré sa objavujú vo veľkých výpravných baletoch (napr. La Sylphide – škótsky tanec, Labutie jazero – španielsky tanec, tarantella, čardáš, mazurka). Posledná tretia rovina nachádza bohaté inšpiračné zdroje pre baletné predstavenia v sedliackom prostredí a živote sociálne slabších vrstiev (napr. La fille mal gardée – na Slovensku uvádzané tiež pod názvom Zle strážené dievča, alebo Márna opatrnosť). Naproti tomu nemôžeme zabúdať ani na presahy tanečného a hudobného umenia vyšších spoločenských vrstiev do života jednoduchého vidieckeho ľudu.

Postupný vývojový proces kodifikoval klasický tanec do podoby akademického tanca a stal sa základom pre výchovu profesionálnych interpretov v tanečnom umení po celom svete. Esteticky čisté línie, kultivovaný pohybový prejav a precízna tanečná technika sú signifikantnými znakmi klasického tanca. Oproti tomu zosobnený folklórny naturel, prirodzený živelný pohyb a dominantná práca dolných končatín charakterizujú slovenské ľudové tance, ktoré stratili na svojej funkčnej významovosti, presunuli sa na javiská a prostredníctvom štylizácie pôvodných foriem sú súčasťou tanečného folklorizmu. Predmetné tanečné žánre majú určité vzájomné paralely, ktoré sme načrtli vyššie v texte.
Na nich je postavený koncept a dramaturgický zámer celého projektu. Záujem u diváka môže vzbudiť najmä netradičná fúzia, hľadajúca spoločné znaky, ktorá zachováva špecifikum a jedinečnosť tanca v jeho rôznych podobách.

Umne zvolený výber čísel

Koncepcia predstavenia Tancom k sebe je vystavaná z úspešných titulov oboch telies. Či už ide o fragmenty baletných predstavení repertoáru SND, alebo ucelené programové bloky z tvorby SĽUK-u, každý súbor ponúka atraktívne a u diváka obľúbené, ale aj menej známe čísla. Začiatok programu patril Adagiu a Pas de quatre z Čajkovského legendárneho baletu Labutie jazero. Citeľná snaha získať pozornosť diváka hneď od úvodu večera bola úspešná. Romantický príbeh, či ikonický tanec labutí sú známe nielen pravidelným návštevníkom divadla. Nasledujúce čísla Beťare a Liptáčky ukázali, že folklórny tanec môže byť rovnocenným partnerom tancu akademickému. Individualita tanečného prejavu, temperamentný pohybový slovník a pestrá paleta tanečných motívov vytvorili prirodzený emočný i vizuálny kontrast kolektívnej uniformite, a vznešenej elegancii baletného umenia.

Za povšimnutie stojí umne zvolený výber čísel, ktorý charakterizuje rozmanitosť. Svoj priestor tak dostali aj Bratia Karamazovovci a podmanivé trio bratov z inscenácie Za hranicami hriechu od svetovo uznávaného Borisa Eifmana. Následne sa v slovenskej premiére s modifikovanou formou tanečnej miniatúry Are you as big as me? uviedol Roman Novitzký, bývalý sólista Baletu SND. Z môjho pohľadu ojedinelý nápaditý moment celého večera, kedy sme boli svedkami očakávanej pohybovej fúzie. Humorne ladenú kompozíciu mužského tria ansámblu SND, občasne narúšal interpret SĽUK-u. Jeho prítomnosť podnecovala zákon akcie a reakcie u všetkých zúčastnených, a z toho prameniace komické momenty, o ktoré nebola núdza. Dva odlišné pohybové slovníky si k sebe našli cestu a boli príjemným estetickým zážitkom. Prvý blok uzatvárali folkloristi s choreografiou Vyhadzovaná z Myjavska, kde dominovala kreatívne experimentálna partnerská technika a mimoriadny herecký potenciál členov súboru.         

Virtuozita sólistov

Štýlovú pestrosť prvej časti strieda ihneď po prestávke návrat ku klasickému baletnému repertoáru v podobe Pas de deux Diana a Acteon z baletu Esmeralda. Technicky náročná a divácky príťažlivá choreografia inšpirovaná starovekou antikou, bola príjemným prekvapením večera a je potrebné vyzdvihnúť výkon jej hlavných protagonistov. Dômyselne žartovná divadelno-tanečná miniatúra Salaš je príbehom zo života valachov vo vysokom stupni štylizácie a autorskej invencie. Technicky veľmi dobre pripravený súbor ukázal svoju solídnu úroveň pričom udržal požadovanú mieru vtipu.

Spoločný projekt oslavujúci symbiózu tanečného umenia, ktorá paradoxne vychádza zo žánrovej a štýlovej odlišnosti ponúkol autorský počin umeleckej riaditeľky Baletu SND. Nina Poláková vytvorila poeticky ladený duet Thaïs na hudbu Julesa Masseneta.
Emotívne vyjadrený príbeh páru podčiarkuje súzvuk hudby a tanca za prítomnosti huslistky na javisku. Bohatú zbojnícku tradíciu znázornil v choreografii Zbujnici v žinčici, umelecký vedúci SĽUK-u, Stanislav Marišler. Typický mužský tanec odzemok, u goralského etnika nazývaný zbujacki, zhmotňuje horalov ako symbol sily, zručnosti a šikovnosti. Voľba tanečných titulov pre zámer predstavenia Tancom k sebe z produkcie SND vrcholí záverečným Grand pas z baletu Don Quijote. Populárna kompozícia charakteristická náročnou tanečnou technikou v temperamentnom charaktere, znásobuje virtuozita sólistov, ktorí svoju úlohu zvládli bravúrne. Pomyselná bodka celého večera patrila kultovej choreografii Tatranskí orli od maestra Juraja Kubánku, ktorú zaraďujeme do zlatého fondu SĽUK-u. Štylizovanú podobu ľudového tanca v scénickom prevedení s využitím prvkov techniky klasického tanca, považujem za sofistikovaný záver predstavenia. Veľmi ťažko by sme hľadali vhodnejšiu choreografiu, dokazujúcu účelové no najmä funkčné prepojenie akademického a folklórneho tanca.

Komponovaný program dramaturgicky gradoval a priniesol divákovi nahliadnutie do dvoch odlišných svetov. Napriek prvotnému rešpektu, ktorý so sebou prináša spojenie rozdielnych tanečných žánrov, oplatilo sa byť zvedavým divákom a dať šancu avantgarde.

To, čo sa spočiatku zdá ako umelecká utópia, môže byť v konečnom dôsledku začiatkom novej cesty smerovania a vývoja tanečného umenia. Predostretý koncept je silným inšpiračným stimulom aj pre ďalšie umelecké kolektívy, ktoré sú schopné prinášať svieže a doteraz nepoznané podoby pohybového umenia. Balet SND a SĽUK svoju úlohu zvládli, predstavili moderný a z viacerých uhlov pohľadu atraktívny projekt, ktorého cieľom
je spájať a hľadať cestu k novej cieľovej skupine divákov.

Písané z reprízy 5. októbra 2021, SND.

Tancom k sebe

Adagio a Pas de quatre z Labutieho jazera
Choreografia: Rafael Avnikjan podľa Mariusa Petipu a Leva Ivanova
Hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij
Sólisti: Romina Kołodziej, Andrej Szabo

Beťare
Choreografia: Marek Grega
Hudba: Peter Mikulec

Liptáčky
Choreografia: Stanislav Marišler
Hudba: Peter Mikulec

Trio z inscenácie Za hranicami hriechu – Bratia Karamazovovci
Choreografia: Boris Eifman
Hudba: Sergej Rachmaninov
Sólisti: Andrej Szabo, Adrián Szelle, Damián Šimko

Are you as big as me?
Choreografia: Roman Novitzký(
Hudba: Mazmat Modine
Sólisti: Gerardo Gonzalez Villaverde, Emanuele Ferrentino, Jean-Michel Reuter, Kristián Sorokáč – a.h.
 

Vyhadzovaná z Myjavska
Choreografia: Laco Cmorej, Stanislav Marišler, Ján Ševčík
Hudba: Stano Palúch

Diana a Acteon – pas de deux
Choreografia: Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo podľa A. J. Vaganovovej
Hudba: Cesare Pugni (aranžmán Riccardo Drigo)
Sólisti: Tatum Shoptaugh, Artemyj Pyzhov

Salaš
Choreografia: Ján Blaho, Stanislav Marišler
Hudba: Stano Palúch

Thais
Choreografia: Nina Poláková
Hudba: Jules Massenet
Sólisti: Chiaki Honda, Viacheslav Kruť

Zbujnici v Žinčici
Choreografia: Stanislav Marišler
Hudba: Marek Pastirík

Grand Pas z Dona Quijot
Choreografia: Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo podľa Mariusa Petipu
Hudba: Ludwig Minkus
Sólisti: Olga Chelpanova, Konstantin Korotkov

Tatranskí orli
Choreografia: Juraj Kubánka
Hudba: Svetozár Stračina
Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND, orchester Opery SND, tanečný súbor, ľudová hudba a spevácka skupina SĽUK-u.