Dancing with changing parts: Rozkmitané častice zvuku a pohybu

Dancing with changing parts: Rozkmitané častice zvuku a pohybu

Nová scéna Národného divadla v Prahe predstavila prvý ročník festivalu súčasnej hudby s názvom Opera Nova. Nápad uviesť prehliadku opernej tvorby prezradil snahu apelovať na divácky záujem o tento žáner a prezentoval možnosti jeho existencie v súčasnom stvárnení. Festival počas piatich dní predstavil celkovo deväť titulov z českej a slovenskej produkcie. Záver každého divadelného večera tvorila diskusia s tvorcami, ktorá ponúkla odbornému aj laickému publiku ďalšiu rovinu kontaktu so zhliadnutým dielom. Operu Novu odštartovalo slovenské hudobné zoskupenie Cluster Ensemble s jedinečnou performanciou Dancing with changing parts. Primárne hudobné dielo kombinujúce hudbu, tanec a live video je ukážkou spolupráce hudobníkov s Petrou Fornayovou, ktorá vytvorila choreografiu pre dvanásť tanečníkov. Názov odkazuje na skladbu z ranej tvorby Philipa Glassa s názvom Music with changing parts a vyplýva z neho, že premennou je práve tanec, ktorý hudobné predvedenie obohacuje o pohybovú zložku. V rámci minimalistického kánonu sa dnes ikonická skladba od skomponovania v roku 1970 pre nevyhnutne špecifickú interpretáciu prezentuje skôr výnimočne. O to väčšie bolo prekvapenie samotného Glassa, keď ju v slovenskej premiére v roku 2015 uviedla skupina mladých hudobníkov z Cluster Ensemble. Slovenský súbor pod vedením klávesistov Ivana Šillera a Fera Királya sa Glassovej ranej tvorbe venuje už niekoľko rokov a intenzívny vzťah k látke sa prejavuje aj v interpretácii. Skladbu flexibilnú v inštrumentácii zahrala na Novej scéne skupina ôsmich hudobníkov v obsadení elektrické organy, dychové nástroje, elektrická gitara a vibrafón, pričom väčšia časť hudobníkov hrala na viac než jeden nástroj. 

Zložky v symbióze 

Jadro performancie tvorí hudobná koncepcia a od nej sa odvíja aj charakter pohybovej a vizuálnej zložky. Formálna stránka hudobnej partitúry, ktorá je kľúčová, sa odráža v štruktúre i spôsobe predvedenia. Keďže sama skladba vo forme otvorenej partitúry umožňuje vybočenia, v reakcii na ňu sa aj pohyb a projekcia priamo počas performancie neustále inak a nanovo menia. Choreografia pozostávajúca zo série pohybových vzorcov  je rovnako ako hudobné patterny vopred pevne daná, zmeny sa tak môžu zdať v súhlase s minimalizmom len drobné a nepostrehnuteľné, predsa však zabezpečujú stálu obmenu v priamom prenose, reagujúc tým na hudobný princíp výstavby. 

Spontaneitu a premenlivosť v hudbe umožňuje improvizácia povolená v dlhých tónoch skladby, hudobníci sa navyše na určitých miestach môžu ľubovoľne zapájať a vypájať z textúry skladby a meniť svoj part. Tanečníci majú zas možnosť v pohybových vzorcoch v rámci choreografie ľubovoľne zotrvávať, žiaden však nesmú vynechať. Reagujú na skladbu aj sami na seba, a preto si tanečné predvedenie vyžaduje prítomnosť a cit pre úlohu v systéme partitúry. Jedinečnosť každého stvárnenia je zabezpečená prirodzene odlišnou interpretáciou pohybov, čo sa rôzni u každého interpreta v závislosti od jeho telesnosti. Tanečník si zároveň volí vlastnú rýchlosť a intenzitu pohybu, v ktorého repetícii následne zotrváva určitý čas.

Skupina dvanástich tanečníkov, ktorá sa na scéne objaví približne po šesťdesiatich minútach skladby, predvádza pohyby v dvoch paralelných radoch rozprestretých horizontálne v prednej časti javiska. Rytmizovaná repetícia s minimálnou obmenou pripomína kmitanie fyzikálnych častíc, ktoré si vystačia sami so sebou, a nevyžaduje ani pohyb tanečníkov z miesta. Rozkmitané častice v čiernom clonia divákom výhľad na hudobníkov a spolu s projekciou reagujú na hudobné dianie v pozadí javiska. Meditačný priebeh citlivej komunikácie medzi hudbou, pohybom a vizuálom vo viacnásobnej jednoduchosti upozorňuje na samotnú náplň performancie. Zdvojenie hudobného minimalizmu tým pohybovým prezrádza, že minimalistická forma je zároveň obsahom. Sledovanie zrkadlenia zložiek ešte väčšmi sprítomňuje hudobné predvedenie skladby a aktualizuje divákovu možnosť vnímať už klasické hudobné dielo v živej, neukončenej forme.

Písané z predstavenia 19. júna 2018 na Novej scéne. 

Dance with changing parts Hudobné obsadenie: Cluster Ensemble - Ivan Šiller, Fero Király, Zuzana Biščáková, Branislav Dugovič, Nikolaj Nikitin, Veronika Vitázková, Michal Matejka, Dalibor Kocián Choreografia: Petra Fornayová         Taneční interpretace: Jitka Čechová, Monika Čertezni, Markéta Jandová, Helena Ratajová, Michal Heriban, Lukáš Homola, Veronika Knytlová, Honza Malík, Nikola Němcová, Romana Packová, Kateřina Szymanski, Eva Urbanová

Premiéra: 19. října 2015