Slovenská pantomíma žije!

Účastníci festivalu PAN 2018. Foto: PAN.

V Liptovskom Mikuláši sa konal 25. ročník festivalu PAN najmä vďaka Miroslavovi Kasprzykovi. Slovenská pantomíma žije ďakuje tvrdohlavému mímovi, ktorý to nevzdal! Vydržal systematickú finančnú, nielen grantovú ignoráciu – je to jediný (česko) slovenský pantomimický festival s medzinárodnou účasťou umelcov – ako zo strán mienkotvorných divadelníkov, tak i zodpovedných pracovníkov kultúrno-umeleckého rozvoja Liptova a Oravy. Traduje sa taký vtip, že Žilinský samosprávny kraj (do ktorého spadá aj horný, dolný Liptov, Orava a i.) „skončil“ kdesi za Ružomberkom.

Študentské predstavenia

Dvadsiaty piaty festival PAN nebol súťažný, ale v štvrtom ročníku PANartu (prehliadka slovenských konzervatórií a vysokých škôl s divadelným zameraním) zaujali Klaudia Chomisteková s etudou 100% polyester, Martina Chmelanová, Jakub Šebo s pohybovým mini príbehom Motýlik a Duška Elizabeth Rajčanová, Nikolas Hurych a Vanesa Šanková s vtipnou hudobno-hereckou performanciou Sto pá ris. Etuda bieleho tancujúceho polyesterového trička „bez rúk“ prekvapila jednoduchosťou života medzi špinou a čistotou. Zrod motýľa upútal pohybovo-hereckým spracovaním. Trojici chodcov sa na našich cestách, aj napriek hudobnému sprievodu, stalo stopovanie osudným.

Na prehliadke sa predstavili študenti katedry nonverbálneho divadla HAMU Praha, profesionáli z Varšavského centra pantomímy, z Berlína (Die Etage, Duo Mimikry), Francúzska (Oblique – Vahram Zaryan, Pauline Nadoulek) a i. V inscenovaných školských prácach pražskej HAMU, aj napriek plastickým pohybovo-hereckým výkonom Romana Horáka – Dó, Šymona Plisku, Andreja Lygu – Goršek (hudba, réžia Wiliam Valerián), chýbali jednotlivé prepojenia divadelných segmentov. Aktuálne dramaturgicko-režijné tematické okruhy spolu neladili. Nebola jasná ich umelecká artikulácia, ktorá by nás intenzívnejšie vtiahla do inscenovaných dejov. Také boli aj varšavské Etudy. Plávali povrchom archetypálnych pantomimických znakov v stereotypnom striedaní jednotlivých výstupov.

Pantomimické dielne, sprievodné detské predstavenia, teoretická rozprava o pantomíme ako nonverbálnom umení, nepoznajúcom hranice slobodnej tvorby v dobe inklinujúcej k totalitným znakom „vládnutia“, filmové predstavenia a množstvo ďalších festivalových aktivít tvorili ojedinelosť festivalu. Takto veľkoryso koncipovaný slovensko-český pantomimický festival na Liptove nemá v našom domácom divadelnom prostredí obdobu.

Miro Kasprzyk s účastníky festivalu v ulicích Liptovského Mikuláše. Foto: PAN festival.

Zahraniční a domáci hostia

Jednou z ciest zmysluplného využitia výrazových prostriedkov pre postdramatickú pantomímu súčasnosti bola inscenácia Krátkych obrazov / Visual short stories dvojice Nicolasa Rochera a Eliasa Elastischa (Duo Mimikry, Berlín). Divadelnú cestu do práce metrom rušili postdramatické ruptúry presne načasovaných plastických fyzických obrazov, rešpektujúc pantomimické techniky prelomu 20. storočia. Interpretačná herecko-fyzická úspornosť – pravdivosť – javiskovej fikcie balansovala na hrane filmových gagov súčasnosti, hereckých vhľadov tragikomických postáv do súčasných životných absurdít v brilantnom naplnení obsahovo-formálnej techniky pantomímy. Dvaja muži v oblekoch žiarili na javisku živým humorom, artistne a postdivadelne zrozumiteľne.

Vrchol festivalu patril stáliciam slovenskej pantomímy a medzinárodným hosťom. Slávnostné predstavenie sa nieslo v duchu pantomimickej súdržnosti. Pantomimické i nepantomimické výstupy očarili koncentrovanosťou. Legenda európskej pantomímy Milan Sládek okrem toho, že poprial festivalu ešte veľa ďalších rokov, dominoval na javisku minimalistickou prepracovanosťou klasických etúd.

Večer disciplinovane konferoval Adrián Ohrádka. Miro Kasprzyk svojho pantomimického lyžiara bezpečne dostal do cieľa. Peter Vrťo si „oprášil“ etudu, s ktorou na festivale ako dieťa vystupoval. Dámska časť večera visela vo vzduchu. Eliška Kasprzyk a Helenka Škovierová tancovali na svojich závesných hrazdách a závesných šáloch, akoby sa na nich narodili. Michal Hecht vtipom odzbrojoval. Mím Adrian Korbetič upútal minimalistickým prejavom. Juraj Benčík svoju postavu Carmen koncipoval ako mierne nahlúplu a po sláve túžiacu samičku. Demko+Železný+Holý+Zezulová priplávali na svojej nafučke až z Prahy za hudobného sprievodu Smetanovej Vltavy.

Trojica mímov Tomáš Kasprzyk, Filip Hajduk, Anton Eliáš akoby vyskočila z Roháčových klaunských televíznych filmov z minulého storočia. V čiernych „dupačkách“ akcentovali vtip a hravosť situácií. Pantomimicko-herecká zvuková paródia O troch zhavranelých bratoch Lukáša Kasprzyka a Moniky Potokárovej excelovala pantomimickou groteskou. Aj ďalší gratulanti Dušan Musil, Pavel Surový, Paľo Blaho, Karel Prais, Milan Jurek, Maike Jansen, Andrej Lyga, Bartolomej Ostapczuk, Martin Herian a i. prispeli svojím umením do festivalovej narodeninovej kytice.

Slovenský mím pôsobiaci v Nemecku Štefan Ferencz uzavrel večer slovenskej pantomímy na Liptove. Jeho „nekončiaca sa“ cesta z kontraportálu do druhého kontraportálu bola cestou zrelého míma, klauna, umelca, cestujúceho svetom krížom-krážom vo svojom karavane. Ako kedysi komedianti. Za stravu a ubytovanie rozdávali radosť, lásku, humor a vtip.

25. ročník festivalu PAN (celoštátna prehliadka pantomímy a pohybového divadla s medzinárodnou účasťou), 19. 11. – 24. 11. 2018, Liptovský Mikuláš.

Program festivalu: http://festivalpan.sk/2018/