Festival PAN – Tvrdohlavosť, vytrvalosť a divadelná láska k pantomíme

Festival PAN a Miroslav Kasprzyk. Foto: STV

Okrem nadšených neprofesionálnych účastníkov festivalu rôznych vekových kategórií sme videli prácu študentov umeleckých škôl, pedagógov, odborných lektorov, mímov, režisérov, choreografov a iných tvorcov.

Konfrontácia niekoľkoúrovňových pracovných prostredí opäť raz potvrdila fakt, že pokiaľ ide o pohybovo-múzické umenia, v ktorých má pantomíma svoje nenahraditeľné miesto, (z)víťazí na javisku divadelný nápad vo všetkých jeho (ne)tradičných inscenačných podobách. Je skutočne jedno, či išlo o najmenšie deti, ktoré bezprostredne tancovali v cirkuse, bránili v čiernej temnote svojich rodičov; o improvizátorov alebo profesionálov, žonglujúcich a spievajúcich na javisku.

Radosť z improvizácie

Na festivale sa „súťažilo a improvizovalo“ v pantomímou stvárnených prehovoroch, tvoriacich malé javiskové celky. Autorské pohybovo-múzické kompozície študentov nielen umeleckých škôl (http://festivalpan.sk/2017/), vrátane improligy, zaujali najmä nezvyčajnými divadelnými spracovaniami. PANDOmíma (katedra bábkarskej tvorby VŠMU Bratislava) Šimona Králika a Mateja Feldbauera naznačila tematické a výrazové možnosti pantomímy súčasnosti. Večný plameň Petra Husára, Andreja Lygu a Martina Franka hrial v hľadisku vtipom, interpretačnou skratkou a radosťou z improvizácie. Tieňohra Ja upútala jednoduchosťou spracovania dievčaťa (Emma Balogová, Emma Foltánová, Modré traky, Vráble), pokúšajúceho sa uspieť ako žonglérka. Lavička v parku, večný trojuholník vzťahov Kto z koho (DS Tote Tam, Kežmarok) Anny Kubalovej, Katky Vosovičovej, Jakuba Lesného zaujal vtipnými situáciami zo života teenagerov.

Hudobné postdramatické obrazy nevinných detí bojujúcich v čiernej hmle, rituálne tance pri ohni, žatva, práca s javiskovým priestorom a výtvarnými objektmi, dynamika pohybu – charakerizovali choreografickú báseň Štefana Lengyela Dávna pieseň (DDS Trápne ticho pri ZUŠ Šahy a DDS Mímovci pri ZUŠ Šahy). Tvar upútal najmä hudobno-výtvarným riešením „stredovekého zápasu dobra so zlom“. Na malej inscenačnej ploche sa odohral príbeh akejsi súčasnej Johanky z Arku.

Pohybovo a herecky kultivovaná Anna Kukuczková (Kozel ve fraku, Praha) v inscenovaných etudách Absurditky vtipne odhalila archetypálny odkaz pantomímy zo začiatku 20. storočia. Akcentovala klaunskú ľahkosť a hravosť.

Adam Halaš inscenáciu o legende svetovej pantomímy Jeanovi-Gaspardovi Deburauovi Deburau (katedra nonverbálneho divadla HAMU Praha) komponoval (aj v hudobno-výtvarnom výraze, bez dramaturgicky jasnej proporčnosti) lineárne, bez kontrastných interpretačných výrazových plôch pre akrobaciu, pantomímu a pohybové divadlo. Jednotlivé obrazy sa zliali v nevýraznú hmotu javiskovej imaginácie.

Groteska, klaunérie a žonglovanie

Festival nezabudol ani na detského diváka. Poetická pantomimická groteska O Krtkovi, ktorý chcel lietať / Der kleine Erdvogel (Pohyblivé divadlo / Mobiles Theater, Nemecko) Štefana Ferencza a Maike Jansenovej narábala s výtvarnou stránkou inscenácie bez zaužívaných konvencií. Pantomimickým bonbónikom festivalu sa stalo vtipne zhmotnené kravské lajno s tancujúcimi muchami.

Večný tulák autorskej dvojice Jozefa Riga a Petra Vrťa (Divadlo Tiché iskry) poodhalil svet komika, prekonávajúceho každodenné nástrahy slávy, mileniek, umeleckej závisti, tvrdej práce atď. Inscenátori maskami, funkčnými kostýmami, dokreslili život klauna, ktorý natrvalo poznačil ďalší vývoj grotesky v celosvetovom meradle.

Inscenovaná klaunéria Zahrádka autora Štefana Capka (študenti 3. ročníka katedry nonverbálneho divadla HAMU Praha) mapovala život klaunov, čakajúcich na „lok píva“ v akejsi oáze odpočinku a bezpečia. V klaunských situáciách kraľoval Andrej Lyga. Jeho pohybová svižnosť, fyzická dynamika, ľahkosť hereckého výrazu vniesli do jednotlivých výstupov vtip a humor. V ďalšom projekte študentov „z nonverbálnej“ – Mime boom – zaujali etudami Eliška Kasprzyk (fyzicky náročná štúdia nepríťažlivého chrobáka) a Lukas Blaha, ktorý žonglujúcimi loptičkami roztancoval celý priestor javiska.   

Ambiciózny projekt Nezabudu Heleny Škovierovej a Lenky Švolíkovej (Nový cirkus – Bratislava) inscenačne stroskotal na dramaturgickej bezradnosti. Textovo-výtvarné nezrozumiteľnosti, falošne spievané ľudové dvojspevy s neznelou harmonikou pochovali interpretačno-režijný pohľad na slovenské hmotné a nehmotné ľudové dedičstvo, ktorý sa ocitol v kontraste s novými výrazovými plochami fyzického divadla, vzdušnej akrobacie, nového cirkusu, divadla objektov a nekonečných divadelných rekvizít. 

Ak by sme charakterizovali pantomimický fenomén Miroslava Kasprzyka, použili by sme kľúčové slová tvrdohlavosť, vytrvalosť, divadelná láska k pantomíme v jej nových podobách, ale najmä úcta ku všetkému živému a neživému umeniu nielen na Liptove.  

XXIV. ročník festivalu PAN (celoštátna prehliadka pantomímy a pohybového divadla s medzinárodnou účasťou), 21. 11. – 25. 11. 2017, Liptovský Mikuláš.