Celé dielo rámcuje trojica aktérov v červenom plášti, ktorí dohliadajú na to, čo sa na javisku odohráva. Zatiaľ čo majú prví dvaja na starosti hudobnú zložku, ďalší sa stará o rekvizity na javisku. Celé dianie pôsobí akýmsi laboratórnym dojmom a experimentom, ktorému zaisťujú plynulý priebeh, hoci sú väčšinu času v úzadí. Hudobná zložka pramení zo zložito vyzerajúceho prístroja plného tlačidiel a káblov, ktorý svojim futuristickým vzhľadom a vydávajúcimi zvukmi dodáva predstaveniu apokalyptickú atmosféru. Do takto rozloženého priestoru vchádzajú za pološera herci oblečení v každodennom oblečení a rozohrávajú pred nami divákmi hru s ľudskou pamäťou.
Ich pohľad je pohľadom zo súčasnosti, čerpá však z minulosti a na jej základe sa snaží predpovedať budúcnosť. Rituálnosť je v tomto prípade obsiahnutá v kreslení na biele plátno a odkazuje k maľovaniu našich predkov na steny jaskýň. V tú istú chvíľu je však popieraná tým, že herci na plátno kreslia pomerne nevídaným spôsobom – rožkom, ktorý si máčajú do kečupu a horčice. Celý príbeh dejín sa začne divákom roztvárať vtedy, keď začne jeden z aktérov v červenom plášti postupne nosiť na javisko krabice s logami dnešných spoločností ako LG, Amazon či Ikea. Tie vzbudzovali divákove očakávania, nachádzali sa v nich rôzne predmety od kameňov ako napodobenín dnešnej televízie či telefónov, až po futuristické objekty (už) neďalekej budúcnosti. Scénu dovŕšia herci tým, že si na hlavu nasadia plyšovú masku pravekej, ale zároveň podivnej bytosti z iného sveta, pozerajú televíziu z kameňa a robia si kamennými smartfónmi selfie fotografie. A my diváci sa náhle ocitáme v paralelnom vesmíre.
Premena z pravekého zvieraťa k modernému človeku dnešnej doby prichádza so sňatím masky a nasadením si slúchadiel pripojených k hlave, ktoré reagujú na pohyb človeka zvukovými frekvenciami. Tento technologický objav presunul hercov z praveku do blízkej budúcnosti, ak nie už súčasnosti. Zrýchľujúca sa hektická doba so sebou prináša pocit neustáleho nedostatku času. Namiesto vyváženej stravy sa tak dopujeme vitamínmi, ktoré zapíjame nutrične plnohodnotným nápojom.
Vyvrcholenie prichádza v momente, keď sa objaví robotická ruka budúcnosti, aby stelesnila uľahčenie si života a smerovanie k čoraz väčšej pohodlnosti. Po tom, ako sa herečke pár minút nedarilo robotickou rukou uchopiť hárok papiera, sa kruh uzatvára. Namiesto toho, aby nám technológie život uľahčili, venujeme až priveľa času a energie na niečo, čo môžeme urobiť za pár sekúnd aj bez nich. Samotný názov Čtvrtá opice, ktorý Handa Gote pre svoje dielo zvolil, je vo svojom obrátenom zmysle až moc presný. Odkazujúc ním k štvrtej opici Shizaru nečiníme zlo, pretože od zodpovednosti zaň dávame ruky preč. Teda tie naše, ľudské.
Písané z premiéry 19. novembra 2019, Alfred ve dvoře.
Čtvrtá opice
Připravili: Procházka, Švábová, Kalivodová, Svatoš, Hybler, Ganfield, Jiřička, Dörner, Housková, Brejcha, Zika, Pospíšil
Premiéra: 19. 11. 2019
VAŠE HODNOCENÍ
Hodnoceno 0x
Petr K.
> Jenomže je tady druhá strana mince a tou jsou diváci, již, mohu-li se dopustit generalizace, bývají na oblastech spíše…Labutí jezero bez kontroverzí, otázek i inspirace