Tanec jako záliba – Záslužná publikace o amatérských souborech

Tanec jako záliba. Zdroj: NIPOS.

Autor Ivica Liszkayová

O publikáciu sa zaslúžili traja renomovaní autori pôsobiaci na akademickej pôde HAMU s priamymi väzbami na amatérsku sféru scénického tanca druhej polovice 20. storočia prof. Mgr. Dorota Gremlicová, Ph.D., MgA. Elvíra Němečková, Ph.D. a doc. Mgr. Jiří Lössl.

Ako sami autori uviedli na pozvánke ku krstu, monografia je jedným z výstupov dlhodobého výskumného projektu Živá minulost scénického tance (2015–2023). Zaoberá sa amatérskym hnutím scénického tanca v Čechách, na Morave a v Sliezsku v období druhej polovice 20. storočia. Spracováva archívne a dobové materiály, ale tiež orálnu pamäť priamych účastníkov tohoto hnutia. Sami autori prezentujú publikáciu ako prvé ucelené spracovanie fenoménu amatérskeho scénického tanca v Čechách. Publikácia vznikla na základe inštitucionálnej podpory dlhodobého koncepčného rozvoja výskumnej organizácie, ktorú poskytlo Ministerstvom kultúry Českej republiky.

Predložená a pokrstená publikácia Tanec jako záliba na 303 stranách ponúka čitateľom hlboký ponor do súvislostí vzniku a diania scénického tanca v druhej polovici 20. storočia v Čechách (a v Československu). Zvolenú tému a skúmanú problematiku, o ktorú štátne inštitúcie po prelomovom roku 1989 akoby stratili záujem, v nej nachádzame spracovanú z rozmanitých zorných uhlov pohľadu.

Publikácia je spracovaná prostredníctvom zozbieraného materiálu mimoriadne precízne, podrobne, kvalitne. Mozaikovito poskladaný obraz danej doby a hnutia záujmovej umeleckej činností ako aj iných dobrovoľných združení je obdivuhodne širokého záberu. Autorsky spracované a zoradené informácie, fakty, citácie či osobné výpovede aktérov ponúkajú v jednotlivých kapitolách a podkapitolách obrovské množstvo vzácnych už aj stratených „emócií“ éry socialistickej kultúry.

Publikácia približuje zanietenie mladých ľudí vtedajšej doby do dobrovoľného objavovania moderných trendov tanečného prejavu, obetavosť pri riešení vznikajúcich situácií a prekonávania neľahkých okolností na základe revolty proti danému, neslobodnému zriadeniu.  Zreteľné je nadšenie Doroty Gremlicovej, Elvíry Němečkovej a Jiřího Lössla zachytiť čo najviac vzácnych okamihov vytrácajúcich sa už z pamätí jednotlivcov, kolektívov a súborov, ktoré autori dopĺňajú s obrovskou erudíciou o umenovedné vysvetlenie.

Oceňujem snahu pomenovať, charakterizovať a zasadiť scénický tanec pre moderný a súčasný žáner do mnohorakých súvislostí bežného života, snahu objasniť a popísať pohnútky jeho aktérov a významných osobností k dianiu. Okrem toho venujú autori pozornosť detskému tancu, súborom scénického tanca mládeže a dospelých, vývoju jednotlivých tanečných prehliadok, vymenovávajú porotcov a ich názory, prinášajú dobové diskusie a polemiky k nastolenej problematike, porovnávajú vnímanie podmienok amatérskeho hnutia a profesionálnej práce. Približujú osobnosti v pozadí celého a mnohoročného diania.

Prvá kapitola Hnutí scénického tance jako fenomén české kultury druhé poloviny 20. století sa zaoberá scénickým tancom a dedičstvom výrazového tanca v Čechách, opisuje vplyv českého folklóru a príležitosť presadenia v scénickej podobe, približuje scénické poňatie tanečného umenia ako svojrázny prostriedok obdobia normalizácie. V druhej kapitole O skupinách: scénický tanec pohledem zevnitř autori približujú súborový život a jeho organizáciu, kto súbory zriaďoval, aké súbory vznikali, ako sa tvarovali, zároveň autori opisujú skutočnosť, ako a prečo sa tanec stával prirodzenou súčasťou života jednotlivcov, akú satisfakciu scénický tanec prinášal ženám a mužom. Venujú pozornosť spoločným prvkom súborovej a umeleckej prezentácii, ako aj venujú pozornosť večne diskutovaným pojmom amatérske či profesionálne a to z pohľadu interpretácie, choreografie. Rok 1989 vymedzujú autori ako medzník, po ktorom prišla zmena. Medzi osobnosti súborových autorít, ktorým autori venujú v publikácii pozornosť, patria Eva Blažíčková, Jiří Rebec a Josef Prouza.

V poslednej, tretej kapitole nazvanej Přehlídky a soutěže: reflexe hnutí scénického tance uvažujú autori o pojmoch medzi osvetou a umením, rozvíjajú informácie o výrazovom tanci, poukazujú na vplyv spojenia Tanec – Rytmus – Gymnastika, približujú tanec na súťažiach ľudovej umeleckej tvorivosti (LUT) a záujmovej umeleckej činnosti (ZUČ). Venujú sa aj hľadaniu názvu pre amatérsky nefolklórny tanec, ktorý by nebol bez detských súborov scénického tanca a samotných prehliadok kompletný.

Mala som to šťastie ako dieťa sama navštíviť spomínané súťaže s detským bratislavským súborom Slniečko a jeho vedúcou Irenou Pavlitovou. Z tohto dôvodu ich pripomenutie a súvis oceňujem dvojnásobne, ako aj to, že široká základňa detských súborov vytvárala liaheň talentov pre následnícke mládežnícke súbory a skupiny dospelých. Špeciálnym fenoménom, ktorého existenciu v Čechách naozaj mimoriadne oceňujem, je už spomínaný scénický tanec mládeže a dospelých. Dovolím si k tomu podotknúť, že ho vnímam ako raritný pre scénický a súčasný žáner, hoci vo folklórnom hnutí už roky existuje.

Autori publikácie Tanec jako záliba v závere venujú pozornosť aj osobnostiam, ktoré stáli v pozadí spomínaného diania a ako sprievodcovia či posudzovatelia vytvárali podmienky pre realizáciu celého súkolia scénického nefolklórneho hnutia. Patria medzi ne Zdenka Podhrázská, Dana Ždímalová, Elmarita Divišková a Jiřina Mlíkovská.

Ako neoceniteľný a vzácny prvok publikácie vnímam aj pokus autorov o rekonštrukciu stratených oficiálnych archívnych materiálov, ktoré nahradili prostredníctvom súkromných archívov a orálnej histórie žijúcich pamätníkov. Za nemenej dôležitú považujem ochotu priblížiť a zdôvodniť, prečo si danú problematiku zvolili za tému výskumu. Zasadenie do súvislostí s vtedajšou umeleckou optikou popri klasickom tanci v kamenných divadlách ako aj  popri rozvíjajúcom sa folklórnom umení, vykresľuje hnutie scénického nefolklórneho spektra jednak lokálne, ale aj cez širokú základňu tanečného umenia naprieč celou Českou republikou. Približuje zároveň významné osobnosti, ktoré s novými ideami, témami a s novým pohybovým myslením odvážne kládli otázky širokej verejnosti aj nadriadeným inštitúciám.

Jednotlivé kapitoly sú radené logicky a chronologicky, podkapitoly delia skúmanú problematiku a potrebné informácie podľa determinujúcich faktorov. Autori využívajú dostupné zdroje, dielčie práce svojich kolegov k danej problematike a internetovo dostupné databázy mimoriadne umne tak, aby predostreli všetky možné súvislosti spletitého vývoja. Doložený zoznam použitej literatúry dokladuje naozaj dôkladné štúdium dostupných materiálov a výber najrozhodujúcejších okamihov.

Farebnú obálku knihy s vyobrazením tanečnice v choreografii Evy Blažíčkovej v kontraste s čierno – bielym grafickým prevedením obsahu publikácie možno symbolicky vnímať aj ako zarámovanie obdobia socializmu z pohľadu dnešnej doby, kedy z  farebnej a rôznorodej súčasnosti hľadíme na časy, kedy naozaj často existovali iba dva protipóly: čierny a biely, dobrý a zlý, žiadaný a zatratený.

Súhlasím s autormi, že scénické umenie druhej polovice 20. storočia sa stalo jednoznačne fenoménom kultúry socialistického Československa a zaslúži si svoju pozornosť prostredníctvom už preloženej publikácie. Autorom k naplneniu tohto cieľa a realizácií publikácie srdečne gratulujem a samotnej publikácii prajem veľa vďačných čitateľov.

Tanec jako záliba
Autoři: Dorota Gremlicová (ed.), Jiří Lössl; Elvíra Němečková
Nakladatelství: Národní informační a poradenské středisko pro kulturu (NIPOS)
ISBN 978-80-7068-368-2